Preskočiť na obsah

Zakladateľka startupu v Indii: “Keď má človek obmedzené zdroje, vymyslí dobré veci fungujúce na jednoduchom princípe”

Myšlienku expertného dobrovoľníctva nerozvíjame len my v GROWNi. Adela Straková je Slovenka žijúca v Indii, ktorá sa odvážne vrhla do sveta startupov a buduje globálny portál Chezuba spájajúci organizácie prahnúce po odbornej rade a tých, čo ju chcú ponúknuť. Chezuba do dnešného dňa prepojila vyše 1300 online projektov a pracovala s 3000+ organizáciami z 38 krajín a 60 000+ dobrovoľníkmi zo 103 krajín sveta. Jeden z jej co-founderov figuruje v celoázijskom rebríčku Forbes 30 under 30 za rok 2020.

Porozprávali sme sa s ňou o nasledovných témach:

  • ako sa z dobrovoľníčenia stal základ pre úspešnú firmu 
  • prečo Indovia pomáhajú viac ako “západniari”
  • ako korona pomohla nájsť cestu k finančnej udržateľnosti
  • čo je princíp jugaad a prečo by sme ho na Slovensku mali začať praktizovať.

Startup vybudovaný na chuti pomáhať

“Nešlo mi o plat alebo o kariérny rast, ale o to, ako môžem využiť svoje skúsenosti a znalosti a čo s nimi môžem zmeniť.”

Adela skončila štúdium čínskeho jazyka a medzikultúrnej komunikácie skvele vybavená na život v juhovýchodnej Ázií. Čoraz viac ju to však ťahalo preč zo Slovenska, konkrétne do Taiwanu, jej vysnívanej krajiny. Presvedčená o tom, že človek si musí plniť sny, sa rozhodla vrátiť do  univerzitných lavíc, tentokrát už na druhom konci sveta. 

O niečo neskôr, po niekoľkých rokoch na Taiwane, sa ponorila do hľadania dobrovoľníctva, pričom orientovať sa chcela na psychológiu a mentálne zdravie, jej srdcu blízkym témam.  Existujúce dobrovoľnícke ponuky však boli takmer výlučne zamerané na učenie angličtiny alebo vzdelávanie detí a ani intenzívne hľadanie neviedlo k výsledku. 

Práve vtedy ju kontaktoval starý kamarát, ktorý jej ponúkol možnosť pridať sa k jeho myšlienke na startup. Startup, ktorý by riešil prehlbujúce sa nerovnosti vo svete (tému, nad ktorou sa zamýšľala od vysokej školy) a zároveň by jej dal možnosť využiť svoje skúsenosti na to, aby niečo zmenila.

Na vlastné oči videli, že financie, vysoko nedostatkové zručnosti a know-how sa vo svete koncentrujú na pár miestach, najmä v rámci Európy a Severnej Ameriky, a v iných častiach chýbajú. Dobrovoľníctvo tieto nerovnosti priamo rieši a zároveň reaguje na reálnu potrebu trhu, pretože vytvára win-win situáciu – dobrovoľník sa môže zdokonaliť vo svojich zručnostiach a zároveň prináša organizácii, čo jej chýba. Expertné dobrovoľníctvo sa tak pre nich stalo ideálnym “produktom”.

Obaja vnímali dieru na trhu v cieľovej skupine zamestnaných ľudí túžiacich po tom, aby dobrovoľníctvo nebolo len jednorázovou aktivitou, ale pevnou súčasťou ich života. Generácia dnešných tridsiatnikov sa totiž vo veľkom pasuje s hľadaním zmyslu v živote. Najmä ľudia s vybudovaným zázemím cítia, že to, čo robia, nemá širší význam, prípadne, že im niečo po emočnej stránke chýba. Odpoveďou bolo vytvorenie jedného miesta, kde by záujemcovia mohli nájsť stovky rôznych ponúk pre expertných dobrovoľníkov pokope.

Chezuba – expertné dobrovoľníctvo na indický spôsob 

A tak v oktobri 2017 vznikla Chezuba, platforma, ktorá ponúka online dobrovoľnícke príležitosti. Vďaka online fungovaniu sa totiž dajú jednoducho limitovať bariéry, ktoré mnohým bránia zapojiť sa a otvára sa tak prístup k príležitostiam z rôznych krajín sveta.

V súčasnosti je na platforme registrovaných vyše 100 000 ľudí, väčšina z nich pochádza z Indie. Približne polovicu tvoria mladí ľudia, čo je dané dvoma faktormi – demografiou krajiny, keďže okolo 50 % indickej populácie je mladšej ako 25  rokov – a dostupnosťou digitálnych nástrojov najmä tejto vekovej skupine. 

Nájsť tam môžu projekty z Indie, Mali, ale aj z Mexika. Najväčší záujem je o projekty týkajúce sa písania obsahu, manažovanie sociálnych médií, prípadne coaching a mentoring organizácií.

Štyri cesty k dobrovoľníctvu

“ Veľa ľudí sa vypracuje zo skromných pomerov a potom cítia akoby dlh voči spoločnosti a chcú jej niečo vrátiť.”

Adelu a jej kolegov na začiatku prekvapil obrovský záujem z Indie a z afrických krajín. Ten bol v protiklade s ich pôvodným očakávaním, že platforma bude zaujímavá najmä pre dobrovoľníkov zo  “západu”. 

Vysvetliť tento fenomén vie oveľa lepšie teraz, keď rozumie šírke motivácií, kvôli ktorým ľudia dobrovoľníčia a špecifickému prostrediu, v ktorom obyvatelia Indie fungujú. Rozdiely medzi sociálnymi skupinami sú tu veľmi viditeľné, napríklad v Mumbaji je možné nájsť slum hneď vedľa bohatej štvrte. Keďže utrpenie a chudoba je súčasťou každodenného fungovania, miestni cítia silnú povinnosť pomáhať. Je pre nich prirodzené robiť niečo pre spoločnosť a chcieť jej niečo vrátiť, pokiaľ sa im v živote darí.

Pozrite si video a zistite viac o hlavných dôvodoch, ktoré nás vedú k pomoci iným.

Ak si sa našiel v Adelinom opise rôznych ciest, ktorými sa dostávame k dobrovoľníctvu, aj u nás na GROWNi môžeš nájsť desiatky projektov od ľudí, ktorí hľadajú radu alebo dlhodobých spolupracovníkov.

Koronakríza ako príležitosť 

“V čase krízy si uvedomíme, že chceme pomáhať iným.”

V Indii sa začal lockdown v marci. Práve v marci a v apríli v Chezube spozorovali približne trojnásobne vyšší počet návštevníkov ich stránky oproti bežným mesiacom. Počet prihlášok stúpol natoľko, že nestíhali vytvárať nové projekty. Adelina hypotéza za týmto správaním, okrem menej dostupných možností na trávenie voľného času, je presvedčenie, že v ťažkých chvíľach sa častejšie prejavuje ľudskosť. 

V Indii mnohí žijú na ulici a z ulice predávajú čaje, zeleninu či iný tovar. Ide o státisíce ľudí prežívajúcich doslova zo dňa na deň. Keď sa všetko zastavilo, tí, ktorým to okolnosti dovolili, sa uzavreli do svojich domov a táto časť populácie sa náhle ocitla bez možnosti zárobku. Nedohľadosť konca lockdownu znásobila neistotu.Vtedy si indická spoločnosť začala klásť otázku: čo s tými, ktorí si nemôžu dovoliť zostať doma? Bol to emočne silný moment pre mnohých – niektorí napriek lockdownu išli von a rozdávali jedlo a tí, čo sa báli, mohli využiť  online priestor a tak naraziť na stránku Chezuby. Práve to sa odrazilo v stúpajúcom čísle dobrovoľníkov a v záujme o projekty súvisiace s COVIDom.

Chezuba musela vymyslieť, ako dopyt uspokojiť. Neziskovky neboli na nápor pripravené – neboli digitalizované, chýbali im počítače, nevedeli sa zmobilizovať. Tím ich musel proaktívne obtelefonovávať a vyrovnať sa aj s ich dočasným výpadkom.

Na ceste k finančnej udržateľnosti

Hlavnou internou výzvou boli financie. Dlhodobo bol finančný model Chezuby postavený na báze ročného predplatného od každej zapojenej neziskovky.  S príchodom pandémie však organizácie prišli o svoje zdroje financovania  a nebolo možné, a podľa Adely ani morálne správne, pýtať od nich peniaze. Chezuba teda začala ponúkať členstvo na platforme zadarmo, no tým pádom bola nútená finančný model vymyslieť nanovo.

Našťastie, korona znamenala  nielen zvýšený záujem zo strany jednotlivcov, ale aj zo strany firiem. Chezubu začali intenzívne oslovovať veľké firmy, ktoré zamestnancom ponúkajú dobrovoľnícke programy v rámci benefitov. Prinieslo ich tam zistenie, že nevedia, ako zamestnancov počas lockdownu nadchnúť. U firiem, kde už bol podobný program zabehnutý, zas vznikla potreba ponúkať online projekty. 

Zmena na trhu, ako aj vybudované zázemie vo forme softvéru (pretože na podobnom princípe už spolupracovali s najväčším indickým konglomerátom Tata) vytvorili pre Chezubu podmienky pre pivot smerom ku korporátnemu dobrovoľníctvu. Nová forma spolupráce s korporátnymi partnermi tak otvorila cestu k dlhodobej finančnej udržateľnosti. Pivot smerom k firmám, ako aj rozšírenie aktivít do ďalších kútov sveta, sú zároveň najväčšou výzvou, ktorej Chezuba v najbližšom období čelí.

O tom, ako sa v Chezube popasovali s manažovaním tímu počas korony, sa dozviete vo videu. 

Inovácie na štýl “jugaad” 

Skúsenosť, kde Adela s tímom premenili krízu na príležitosť, je praktickým príkladom indického princípu jugaad. Vo voľnom preklade vynaliezavosť, schopnosť vytvoriť inovatívne riešenie z limitovaných zdrojov, môže byť vysvetlením úspechu indických firiem vo svete a niečo, čím by sa Slovensko mohlo inšpirovať. Predpokladom je upustenie od perfekcionizmu a dôraz na funkčnosť riešenia. Aj preto jugaad umožňuje konať rýchlo, čo je základom pre inovatívne prostredie.

Avšak takýto typ prostredia nie je pre každého – vyžaduje totiž schopnosť prekročiť vlastný tieň. Čo pomáha Adele prekonať strach z neznáma, ktoré je súčasťou jej každodenného fungovania? Zvedavosť a presvedčenie o tom, že častejšie ľutujeme, čo sme nespravili, ako to, čo sme spravili. Keď čelí strachu, zvykne sa sama seba opýtať na najhorší možný výsledok, čo môže nastať. Ak je s ním zmierená, je pripravená vhupnúť do neznáma.  Adela je presvedčená, že aj vďaka opakovaným skúsenostiam s prekonávaním samej seba sa jej podarilo značne rozšíriť svoju zónu komfortu, zoceliť sa a zmeniť pohľad na svet.

Máš nápad a globálne ambície ako Adela? Vieš vyťažiť maximum z mála na štýl jugaad? Na GROWNi si môžeš nájsť spolupracovníkov alebo radu, ktorá tvoj nápad posunie na ďalšiu úroveň. Neváhaj a pridaj svoj projekt do ponuky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.