Preskočiť na obsah

Projekty pre občanov bez občanov? U nás sa to snažíme zmeniť

„Veľakrát sa robia projekty pre občanov bez občanov. U nás sa to snažíme zmeniť a veríme, že robíme pokrok.“

Veronika Sučanská – žena, ktorá stojí za prácou na aktívnej participácii mladých ľudí v Trenčíne. Počas rokov pracovala v rôznych neziskových organizáciách. Niekoľko rokov pomáhala s organizáciou konferencie GLOBSEC a Tatra Summitu ako Floor Manager. Získala titul Ing. z odboru financie a MBA so zameraním na projektový a procesný manažment. Momentálne pracuje ako koordinátor práce s mládežou, kde sa venuje dotáciám, mládežníckej politike, participácií mladých ľudí, písaniu projektov, žiackym školským radám či dobrovoľníctvu.

Keď sa niekto pozrie na tvoj životopis, tak určite skonštatuje, že si toho dosiahla naozaj veľa za pomerne krátku dobu. Od získania dvoch titulov na vysokej škole, jedného zahraničného a ďalšieho slovenského, cez prácu v medzinárodnej organizácii Globsec, načerpanie vedomostí zo súkromného sektora počas práce v Tatra banke až po koordináciu mládeže v meste Trenčín. Ak by si mala pár vetami opísať túto cestu, aká bola?

Keď to takto počujem pokope, znie to vzrušujúco, ale je to životný príbeh ako každý iný. Človek stretne rôznych ľudí, ktorí ho formujú. Veľa je to aj o šťastí byť v správnom čase na správnom mieste. Môžem však s istotou povedať, že vždy som robila to, čo ma baví. Už ako pätnásťročná som sa stala dobrovoľníčkou v Trenčianskej nadácii, kde som sa naučila veľa o grantoch, písaní projektov či organizovaní vlastných podujatí, čo ma potom formovalo ďalej. Odvtedy som vedela, že mi takáto práca v treťom sektore prináša radosť. A tu v samospráve to mám rovnako. Administrujem dotačné kolo mládeže, píšem projekty, pomáham organizáciám… Je to všetko, čo som vždy chcela, len vo väčšom.

Prečo si sa po absolvovaní biznisových odborov rozhodla práve pre prácu v samospráve?

Samospráva, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je miesto, prostredníctvom ktorého sa dá veľa v meste zmeniť, a tak naozaj zlepšovať kvalitu života. Moja motivácia bola využiť skúsenosti a vedomosti a pomôcť samospráve. Mám vyštudované financie a projektový manažment a tieto odbory sú vo verejnej správe viac než potrebné. Hoci ma práca v súkromnom sektore bavila a mnohému naučila, vždy vo mne rezonoval pocit, že by som sa chcela viac stretávať s ľuďmi a pomáhať im. Keď som študovala, vyskúšala som si prácu v neziskovkách a neskôr aj v súkromnom sektore, tak som sa rozhodla vyskúšať ten jeden smer, ktorý som doposiaľ neskúsila – verejný sektor.

A už si z neho neodišla 🙂

Po čase som zistila, že je to to pravé pre mňa, pretože som v ňom skĺbila pozitíva z oboch oblastí, v ktorých som dovtedy pôsobila. Mám v ňom podobný dopad na spoločnosť, ako som mala počas práce v neziskovke a zároveň využívam skúsenosti zo súkromného sektora, čiže táto práca perfektne zapadla do spektra mojich aktivít.

Ako na toto rozhodnutie reagovalo tvoje okolie?

Moja babka sa ma často pýta, ako vyzerá môj deň v robote, lebo práca na úrade je pre niekoho ťažko predstaviteľná. Ľudia si často myslia, že sú to len „panie za okienkom”, ktoré pečiatkujú papiere. Ale teraz moji blízki chápu, čo robím a stali sa z nich veľmi aktívni občania. Moji rodičia začali pravidelne pozerať zasadnutia mestského zastupiteľstva a kamaráti mi zas píšu zaujímavé projekty z iných miest, ktoré by sme mohli zrealizovať aj u nás.

Vnímaš prácu vo verejnom sektore ako tabu tému v dnešnej spoločnosti? Stretla si sa s negatívnymi názormi na tvoju prácu?

Niekedy sa ešte stretávam s názormi, že som nemusela študovať dve vysoké školy, aby som nakoniec aj tak „skončila“ vo verejnej správe. Toto sú práve tie stereotypy, ktoré sa snažím prácou v meste búrať. Mesto totiž potrebuje odborníkov na to, aby bolo dobre vedené. Je to veľakrát aj politická otázka – ak ľudia napríklad nemajú radi nového primátora mesta, už sa automaticky pozerajú negatívne aj na zamestnancov úradu. Stretla som sa aj s takými poznámkami, že v každom meste sa iba kradne. Vždy sa snažím ľuďom rozumne oponovať a argumentovať, no nie vždy som úspešná. Myslím si, že tento problém vyriešime, iba ak zvýšime participáciu občanov. Pokiaľ sa občania nebudú viac zaujímať o mesto, tak nebudú chápať ani to, ako to mesto funguje a stále budú žiť v podobných stereotypoch. Momentálne je to pre mnoho ľudí veľmi vzdialená entita.

Prečo si sa rozhodla práve pre prácu s mládežou?

Deti a mladí ľudia sú pre mňa fantastická cieľová skupina, pretože majú vlastné názory. Zároveň nie sú tvrdohlavo presvedčení o svojej pravde a často dokážu počúvať viac ako dospelí. Ak začneme vzdelávať deti napríklad o téme triedenia odpadu, je veľká pravdepodobnosť, že si to prisvoja a naučia to aj svojich rodičov či starých rodičov. U dospelých to už nie je také jednoduché. Mladí ľudia sú tiež zanietení, majú množstvo nápadov a ešte nepoznajú tie klasické formulky ako „toto sa nedá“. Treba ich len vypočuť a dať im priestor prejaviť sa. Preto ma práca s mladými ľuďmi napĺňa a baví.

Aké sú tvoje vízie a ciele, ktoré by si chcela dosiahnuť v rámci práce s mládežou v meste Trenčín?

Môj sen je, aby mladí ľudia boli aktívni občania mesta a vedeli, kde a ako sa zapojiť do diania. Aby vedeli zorganizovať svoje nápady a mali jasno v tom, kto im s tým pomôže. Aby chápali, že žijú v meste, ktoré ale dokážu aktívne meniť a participovať na jeho vyvíjaní sa. Aby chápali, ako mesto funguje a vnímali sami seba ako súčasť mesta, zaujímali sa oň a chceli v ňom zostať žiť. Často sa nám totiž stáva, že sa aktívne zapája iba istá časť obyvateľstva. Napríklad, pri riešení mobility sa na stretnutiach vo väčšine prípadov zúčastňovali muži v strednom veku. Samých seba sa potom neskôr pýtame, prečo neprišli napríklad mamičky s deťmi, pre ktoré by bolo množstvo z preberaných tém veľmi relevantných. Alebo vozíčkari, študenti či dokonca aj mladí skateri, ktorí by takto vedeli vyjadriť svoje potreby. A práve to chceme zmeniť. Našou víziou je zvýšiť participáciu rôznych skupín obyvateľstva na aktivitách mesta.

Na akých zaujímavých projektoch momentálne pracujete?

V septembri ideme zaviesť participatívny rozpočet do našich základných škôl. Považujem to za veľký krok v rámci neformálneho vzdelávania mladých ľudí. Každá škola dostane svoj rozpočet, o ktorom rozhodnú študenti z danej školy. Žiaci si môžu napísať projekt alebo podporiť projekt svojho spolužiaka. Súčasťou celého procesu je vzdelávanie žiakov o tom, čo vlastne znamená participácia a ako sa môžu zapájať do diania v meste. Naučia sa niečo o participácií, aktívnom občianstve, písaní projektov, ale aj o propagovaní svojho projektu. Druhý zaujímavý projekt, ktorý teraz v meste robíme, je príprava na kandidatúru mesta Trenčín na Európske hlavné mesto kultúry 2026, kde chceme takisto zapojiť mladých ľudí do rôznych aktivít.

Plánujete veľmi veľa zaujímavých projektov, no ak by sme sa mali vrátiť späť k tým, ktoré si už vytvorila, na aký si najviac hrdá? Aký je tvoj najväčší míľnik?

Minulý rok som v spolupráci so žiackymi školskými radami vytvorila projekt, ktorý sa zameriaval na ochranu životného prostredia. Keď som sa prvýkrát spýtala mladých ľudí na školách, aký problém ich trápi a teda aký by chceli vyriešiť. Ich odpoveď bola jasná- environmentálny projekt. Chceli naučiť mladších žiakov, ako správne separovať odpad, keďže si sami všimli, že tradičný spôsob nefungoval, nakoľko na školách častokrát neboli ani správne koše na triedenie odpadu. Tak sme ich nakúpili a zapojili starších študentov do prednášok o tom, ako správne pristupovať k odpadu. Zvolili sme teda peer to peer spôsob výučby, ktorý sa ukázal ako veľmi účinný. V priebehu 3 mesiacov sa nám podarilo vyškoliť okolo 2 500 žiakov prvého stupňa. Celý projekt mal obrovský dopad, dokonca sa mi párkrát stalo, že ma zastavili rodičia na ulici a rozprávali mi, ako bolo ich dieťa nadšené z prednášok o triedení odpadu, ktoré im pripravili ich starší kamaráti. Z malého nápadu sa teda stala reťazová reakcia na konci ktorej sa nenaučili veľa iba deti prvého stupňa, ale častokrát aj učiteľky, rodičia a samozrejme starší žiaci, ktorí boli v pozícii školiteľov.

Ako vnímaš prácu v regióne? Prečo si sa po škole vôbec rozhodla vrátiť sa z Bratislavy späť do rodného regiónu a neodišla si napríklad do zahraničia?

Ja si myslím, že ak chce človek niečo zmeniť a chce mať dopad, tak sa primárne snaží zlepšiť to, kde žije alebo kde býval a vyrastal, teda oblasť, ku ktorej prechováva nejaký cit. V Bratislave aj vo svete je bezpochyby veľmi veľa možností, no zároveň mi to príde ako veľké miesto, v ktorom sa väčšina činov a snáh môže stratiť medzi ostatnými. V Trenčíne máme 9 základných škôl, s ktorými pracujem na rôznych projektoch. Vidím tak výsledky mojej práce, viem si so študentami udržiavať blízke vzťahy a vidím, ako sa posúvajú dopredu. Zatiaľ čo v Bratislave je tých škôl niekoľko desiatok a takéto úzke prepojenie je nereálne. Keďže chcem byť v priamom kontakte s ľuďmi, s ktorými pracujem, je to pre mňa najlepšie prostredie. Nebudem klamať, aj ja som si myslela, že keď sa vrátim do Trenčína, nenájdem si tu prácu, lebo všetko je v Bratislave.

A našla si si…

Samozrejme, veľa zaujímavých inštitúcií tam naozaj je a takú širokú ponuku pracovných príležitostí v regiónoch nenájdete. Nakoniec som sa však vrátila a neľutujem to. Aj v regiónoch sa dajú nájsť zaujímavé pracovné ponuky a keby sa sem vracalo viac mladých ľudí, možno by ich aj viac vznikalo a regióny by sa posúvali vpred. Pre mňa osobne je Trenčín ideálne mesto na bývanie aj na prácu. Je to mesto s dobrou infraštruktúrou, krátkymi vzdialenosťami a všetkými možnosťami, čo potrebujem.

Čo ti prináša práca v samospráve?

Najmä sebarealizáciu. Mám možnosť tvoriť vlastné projekty s mládežou. Nemusím sa držať už stanovených chodníčkov, ale mám skutočne priestor na vytváranie nových myšlienok a zlepšovanie zabehnutých princípov. Veľa ľudí si myslí, že práca v štátnej správe je nekreatívna a zväzujúca. V meste je však veľa odborov, kde sa môže človek realizovať a pretaviť svoje idey do praxe.

A čo ľudia, s ktorými spolupracuješ?

Práve zaujímaví ľudia, ktorých stretávam, sú veľkou pridanou hodnotou mojej práce. Sú to odborníci z rôznych oblastí, zástupcovia neziskových organizácií a aj občania, s ktorými riešim rôzne projekty. Pred piatimi rokmi som ani ja nevedela, ako presne funguje mesto a teraz o tom diskutujem so študentami. Vidím, že mladí ľudia začínajú vnímať mesto ako priateľské prostredie, v ktorom žijú a chcú ho rozvíjať a v tom vidím veľký zmysel.

Povedz nám tri dôvody, prečo áno samospráva či verejná správa?

Prácou v samospráve dokážem meniť mesto, tým zlepšovať životy občanov a vidieť dopad práce. Učím sa stále nové veci a stretávam zaujímavých ľudí z rôznych sektorov. Môžem realizovať vlastné projekty s mladými ľuďmi, ktoré majú zmysel.

Čo je jedna vec, ktorú by si chcela odkázať mladým ľuďom, ktorí práve teraz čítajú tento článok?

Zaujímajte sa o svoje mesto. Zistite si, akí poslanci vás zastupujú v mestskej časti, v ktorej bývate. Ak máte nejaký nápad na zlepšenie alebo chcete s niečím pomôcť, choďte na stránku mesta, nájdite si kontakt a napíšte svoje postrehy. Keď vás trápi nejaký problém, pýtajte sa zamestnancov, prečo je to tak. A ak ste rozmýšľali o práci pre mesto, určite choďte do toho. V meste dokážete meniť veci k lepšiemu, realizovať si vlastné nápady či prispievať k zlepšeniu života občanov vašimi vedomosťami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.