„Najväčšia motivácia, prečo pracovať pre štát je tá, že tu máte reálnu možnosť niečo spraviť”, hovorí Ján Hargaš, generálny štátny radca na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a poradca pre oblasť informatizácie. Do štátnej správy sa presunul v máji po sabbaticale, na ktorý nastúpil zo združenia slovensko.digital, ktoré spoluzakladal a pôsobil ako jeho výkonný riaditeľ. Dva roky predtým pôsobil vo Veľkej Británii, predtým pracoval na zahraničných IT projektoch pre štátne inštitúcie. Je absolventom Obchodnej fakulty v Bratislave.
Na svoj mladý vek si mal si zaujímavú životnú cestu a pomerne veľa si toho stihol – bol si v zahraničí, vrátil si sa na Slovensko, založil si slovensko.digital, išiel si na sabbatical až si skončil v štátnej správe a ideš pomôcť štátu v oblasti informatizácie. Prečo si sa pre tento smer rozhodol?
Jedna motivácia bola to, že keďže som pracoval v komerčnej aj v neziskovej sfére, do toho trojlístka mi chýbal už iba štát. Chcel som štátnu správu vidieť zvnútra. Druhá motivácia bola, že tu vidím šancu pomôcť dobrým veciam. Verím, že už nebudú prekážky v podobe korupcie, čo predtým informatizáciu veľmi ničilo.
Nechýba ti slovensko.digital?
V niečom áno, v niečom nie. Na tejto pozícii mám „kľúč od miešačky”, môžem reálne niečo spraviť a implementovať. Pravdou však je, že slovensko.digital bolo v niečom voľnejšie, keďže nešlo o štátnu správu.
Čo je v štátnej správe najviac odlišné od všetkých tvojich predchádzajúcich pracovných skúseností a čo ťa či už pozitívne alebo negatívne najviac prekvapilo?
Negatívne to, že naozaj v tom štáte veci trochu dlhšie trvajú. Je to veľká mašinéria, ktorá spravuje peniaze a musí robiť rozhodnutia po dôslednejších analýzach, čo je niekedy aj celkom dobré. Treba sa na to však mentálne pripraviť, že nie je všetko „na lusknutie prsta”. A teraz pozitívne – našiel som tu kopec ľudí, ktorí majú drive a chcú zlepšiť štátne digitálne služby, na čo v minulosti nedostali dostatočný priestor.
Spomínaš pomalé procesy, častým stereotypom býva i to, že je v štátnej správe zastarané prostredie, je to pravda aj u vás?
Veľa ľudí si predstavuje štát ako úradníkov za priehradkami, ktorí len dávajú „razítko” na papiere. Tak to určite nie je a mení sa to. Myslím si, že prichádzajú ľudia, ktorí majú ten drive a chcú naozaj niečo veľké zmeniť. Možno ich už nenapĺňa to, že pracujú v korporáciách a chcú zmeniť životy ľudí. Ja to volám takzvané ostrovy pozitívnej deviácie. Štát samozrejme nie je komerčná firma, ale dôležité je, koľko takýchto ostrovčekov vzniká a ako dobre sa vedia koordinovať medzi sebou.
Čo je teda vaším cieľom?
Aby ľudia dostali také digitálne služby, na ktoré štát dáva peniaze, ktoré si aj zaslúžia. Štát dáva na IT 700 miliónov ročne, čo sú obrovské peniaze. Tieto služby však veľmi zaostávajú a najlepšie to vidno pri porovnaní s komerčnými službami. Každý dnes vie, ako ľahko vie obsluhovať svoj účet v banke alebo si niečo objedná cez internet. Štátne služby sa však často zasekávajú, človek sa nedostane ani k tomu, aby tú službu využil, lebo si musí inštalovať softvér a podobne. Je to o tom, aby sme odstránili prekážky a štátne služby sa tak stali prívetivejšie a naozaj adekvátne tomu, koľko peňazí do nich vkladáme.
A keď sa na to pozrieme z pohľadu potenciálneho zamestnanca – prečo by sa mal u vás človek zamestnať?
Je tu veľa zaujímavej práce na zlepšovaní digitálnych služieb, napríklad pri rozmýšľaní, ktoré sú dôležité. Človek môže robiť analýzu toho, kde sú prekážky služieb. Už vznikajú tímy, ktoré budú tieto služby zlepšovať, takže je tu i interný vývoj, aby sme neboli odkázaní iba na dodávateľov. Vzniknú tiež tímy, ktoré sa budú venovať technickejším veciam, napríklad architektúre e-governmentu či dátovej politike. Ďalej tímy, ktoré budú sledovať, ako štát nakupuje svoje služby, aby sa zbytočne nerozhadzovali peniaze. Tiež analytické tímy, ktoré budú merať, či dostávame hodnotu za peniaze, ktorú si zaslúžime… Je to skutočne široké množstvo činností, ktoré sa dajú robiť. Spoločná myšlienka však je, že môžu prísť robiť také digitálne služby, aké by radi aj sami používali. Aby tie služby boli také jednoduché, aké si sami prajú.
Hovoríme teda o konkrétnych výsledkoch a dopade.
Je to určite najväčší rozdiel od inej práce. Pozorujem, že v korporácii má človek možno dynamickejšie prostredie, ale na konci dňa robí takú dobrú robotu, akého dobrého má klienta a aký má on záujem. V neziskovom sektore máte možno šancu robiť väčší impact, je to však slobodnejšia rola a stále nemáte tie „kľúče od miešačky”. Hovoríte, ako by mala tá stavba vyzerať, ale nie ste to vy, kto ju môže zrealizovať. Najväčšia motivácia, prečo pracovať pre štát je tá, že tu máte reálnu možnosť s tým niečo spraviť. Keď si to viete reálne obhájiť, tak dostanete aj reálnu zodpovednosť.
Aká je dôležitá úloha tímu – pracuješ individuálne s kolegami a podriadenými alebo je kľúčová tímová práca?
U mňa je to špecifické ako u poradcu, ale v zásade platí, že žiadna z dôležitých zmien sa nestane len preto, že jeden človek sa tak rozhodne. Vždy je to o tom, že potrebujete mať okolo seba tím. Keď sa dá dokopy dostatočná masa, tak sa dajú veci aj zásadnejším spôsobom zmeniť. Väčšinou je za výsledkom tímová práca. Dobré veci sa stanú vtedy, keď si ich tí ľudia, ktorí ich majú zlepšovať, vezmú za svoje. Je to tak o správnej komunikácii, hľadaní argumentov a presviedčaní.
Koľko ľudí je teraz vo vašom tíme?
V celej IT časti je 200-300 ľudí, čo nie je málo. Veľa vecí už teraz robíme, ale keď chceme, aby mali aj zmysel, tak vieme, že tu ľudí potrebujeme posilniť. Mali by sme riadiť to, ako ministerstvá nakupujú IT, aby to nakupovali lacnejšie či lepšie. Reálne je tím však veľmi poddimenzovaný, aby sme to vedeli aj robiť. Ministerstvo by tak malo riešiť, ako prilákať IT-čkárov do štátu. Rovnako, máme odborníkov, ktorí sa zameriavajú na technické veci, ale málo tých, ktorí riešia, čo to má priniesť občanovi. V normálnej firme je na každú činnosť produktový manažér, tu to však chýba. Počet ľudí sa pohybuje v desiatkach.
Máš nejakú časovú víziu, dokedy by si chcel svoje ciele stihnúť?
Najväčší imperatív je programové vyhlásenie vlády, ktoré sa plánuje na 4 roky. Všetko závisí od toho, akí šikovní ľudia chcú prísť na ministerstvo a ako rýchlo sa to podarí rozbehnúť. Hlavne dúfam, že štát by sa mohol posunúť z tej mentality obrovských plánov, ktoré sa žiaľ nikdy nezrealizujú, do mentality postupných krokov. Nerob všetky služby hneď perfektne, skúsme si vybrať zopár, ktoré sú najdôležitejšie a tie najprv opravme. Verím, že sa nám postupnými krokmi podarí niečo dôležité zmeniť.
Ako by si vyvrátil stereotyp, že do štátnej či verejnej správy sa nedá dostať inak než cez kontakty a známosti?
To už dávno neplatí, chcem tomu veriť. Pre mňa sú veľkou inšpiráciou analytické jednotky, ktoré na jednotlivých ministerstvách vznikli v priebehu posledných 4-5 rokov. Naozaj sú vybudované z odborníkov a systematicky a aj pre nás sú inšpiráciou, ako budovať tímy. Už dávno neplatí, že štát je uzavretá rodinkárska partia, do ktorej sa človek nemá šancu dostať.
A naopak – dá sa dostať k ľuďom v riadiacich pozíciách? Povedzme premiér, ministri či iní riadiaci pracovníci.
Závisí to od role, ale veľa z tých pozícií, ktoré potrebujeme posilniť, je práve o tom, aby priniesli niečo nové. A to práve bude zaujímať ľudí vo vedení, lebo práve oni to nové chcú. Napríklad role, ktoré sa týkajú nášho analytického inštitútu. Spadá priamo pod ministerku – pripravuje pre ňu analýzy, hodnotí politiky, ktoré realizujeme… Je to priama linka na najvyššie vedenie ministerstva.
Ty si aj poradca ministerky pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veroniky Remišovej – máš na ňu „priame páky”?
Ona má najväčšiu zodpovednosť – ja jej poviem, čo by sme mali spraviť, kde sú nejaké riziká, čo by sme mali ošetriť, rozhodnutia však robí na konci dňa ona. Je to taká „rola zboku”, nie som v línii priamej zodpovednosti.https://www.youtube.com/embed/zlqdfc54TIk
Prečo ste sa na ministerstve rozhodli spolupracovať s neziskovkou LEAF a platformou Growni?
Keďže ideme v štátnom IT niečo zmeniť, na tú zmenu potrebujeme ľudí, ktorí jej aj rozumejú. Majú zahraničnú skúsenosť – videli, kde to môže fungovať či majú motiváciu priložiť ruku k dielu. A tiež potrebujeme ľudí, ktorí majú integritu a ako jednu z hlavných hodnôt chcú vidieť aj etiku. Ja som presvedčený, že keď sa štátne služby nebudú robiť eticky, tak sa nebudú robiť ani kvalitne. Neverím, že prostredie, ktoré nie je motivované kvalitou, ale kadejakými vzťahmi a pohnútkami za tým, vie vyprodukovať naozaj dobré služby. Preto potrebujeme ľudí, ktorí integritu a etiku majú vysoko položenú, aby sme do prostredia nemuseli vnášať bočné úmysly.
A čo teba osobne na tejto práci úplne najviac teší?
Aj slovensko.digital som zakladal preto, lebo som videl, ako tá informatizácia nefunguje a potom bolo obdobie troch rokoch, keď som sa to snažil zmeniť zvonku v neziskovke. Bola to fáza, keď všetky myšlienky vo mne „kvasili” a teraz som vo fáze, keď sa reálne môžu dostať do života. V programovom vyhlásení vlády veľa tých myšlienok je, teraz je len na nás, ako ich dostať do života. To je to, čo ma ráno dvíha z postele. Reálne prispieť k zmenám, ktoré si veľa ľudí z IT komunity praje a na druhej strane, aj veľa občanov, aby sa im dostali služby, ktoré im sľubovali pred 10 rokmi. Vidím reálnu šancu, že by sa to mohlo podariť.