Autor: Michal Piško, november 2014
Keď sa spýtate ekonómov, či sa už Slovákom oplatí vracať zo zahraničia domov, poľahky nájdu mnoho dôvodov, ktoré vás isto nepotešia.
„Hoci život na Slovensku sa za posledných desať rokov dramaticky zlepšil, dnes žiaľ máme najvyššie firemné dane spomedzi postkomunistických krajín v Európe,“ hovorí riaditeľ Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz Richard Ďurana. „Málo sa doteraz spravilo aj v takých kľúčových oblastiach ako je vzdelanie a súdnictvo. Tí čo sa rozhodnú vrátiť, určite neprídu do ružovej vysnenej krajiny a budú ich tu čakať prekážky.“
Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pomenúva problémy ešte priamočiarejšie. „Stále máme jednu z najnižších priemerných miezd v Európe a súčasne jednu z najvyšších nezamestnaností. Ťažko budete ľudí lákať na rajský život na Slovensku, keď nie je robota, alebo je slabo platená.“
Po kliknutí na krajinu sa zobrazí konkrétna suma.
Nižšie náklady
Atraktivitu Slovenska oslabujú aj veľké regionálne rozdiely, neflexibilné zákony obmedzujúce podnikanie, byrokracia či nekvalitné služby. Svoje o tom vedia aj Slováci, ktorí sa po rokoch strávených v cudzine domov vrátili.
Tridsiatnička Irma Chmelová, ktoré dnes prevádzkuje špecializovaný web pre seniorov, prišla späť na Slovensko už v roku 2005 po siedmich rokoch vo Švédsku. „V tom čase sa zhoršoval zdravotný stav mojich starých rodičov a mala som pocit, že by som to jedného dňa ľutovala, keby som im nebola oporou,“ vraví.
Návrat trochu vnímala aj ako dobrodružstvo. „Slovensko vtedy zažívalo akčné obdobie, ekonomika rýchlo rástla a zdalo sa, že pre mladých a vzdelaných ľudí sa otvárajú zaujímavé príležitosti,“ spomína. Sťahovanie zo Švédska na Slovensko prirodzene sprevádzali aj obavy zo slabšieho finančného ohodnotenia a biednejšej životnej úrovne. „Nakoniec sa ukázalo, že to nie je celkom tak, keďže životné náklady na Slovensku sú predsa len nižšie,“ hovorí dnes.
Slabá úroveň služieb i nášho školstva trápi aj jej rovesníčku Kristínu Mikulovú, ktorá pracovala vo Svetovej banke vo Washingtone ešte donedávna. Slovensku však chcela pomáhať hmatateľnejšie a tak v máji 2014 nastúpila do sekcie medzinárodných vzťahov na našom ministerstve financií. „Hoci banujem za úrovňou niektorých služieb, môžem si napríklad dovoliť vlastné bývanie, čo je oproti zahraničiu míľový krok vpred,“ vraví.
Civilizačný skok
Slovensko prešlo za posledných 15 rokov veľkým prerodom. Ešte v roku 1997 posielali západné demokracie vláde Vladimíra Mečiara znepokojené demarše. Naše ašpirácie na členstvo v EÚ, NATO či OECD nevyzerali vôbec nádejne a americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová označila Slovensko za čiernu dieru Európy.
Dnes je pre nás členstvo v exkluzívnych kluboch najbohatších krajín sveta a Európy samozrejmosťou, rovnako ako výhody, ktoré z toho plynú. Slováci môžu pracovať vo všetkých krajinách Európskej únie, v Schengenskom priestore cestujeme bez hraničných kontrol a naša ekonomika sa stala súčasťou eurozóny.
Výrazne sa zlepšila aj väčšina ekonomických ukazovateľov, priemerná nominálna mzda narástla od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 o tristo eur, v sofistikovanejších odvetviach dosiahol priemerný rast platov aj vyše päťsto eur. Inflácia sa pritom odvtedy drží na úrovni jedného až piatich percent a reálne platy, vyjadrujúce aký objem tovarov a služieb si človek môže skutočne kúpiť, tak slušne stúpli.
Názorne to dokumentuje inflačná kalkulačka, ktorú vytvoril Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Ak bol v roku 2004 priemerný plat 525 eur, po zohľadnení inflácie by v roku 2014 mal dosiahnuť 684 eur. Už vlani bol pritom ale na úrovni 824 eur.
Zlepšenie životnej úrovne indikujú aj jemnejšie dáta. Kým ešte v roku 2004 sme na potraviny a nealko nápoje míňali takmer 22 percent príjmu, vlani to už bolo o dve percentá menej. O pol percenta až percento pritom stúpli naše výdavky na zdravie, kultúru či cestovanie.
Konkurenčná výhoda
Každá rozumná vláda by sa mala snažiť minimálne o udržanie najšikovnejších ľudí. V zahraničí dnes študuje okolo 38-tisíc Slovákov a podľa starších analýz Vladimíra Baláža sa na Slovensko nikdy nevráti až tretina našich študentov.
Najnovšie dáta najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk však ukazujú, že stále viac mladých Slovákov so zahraničným vzdelaním si cez internet hľadá zamestnanie aj doma. Marcela Glevická z portálu hovorí, že v databázach evidujú niekoľko tisíc takýchto uchádzačovl.
Najviac z nich sa uchádzalo o prácu v administratíve, manažmente a bankovníctve. „Ak sa však pozrieme na to, na aké ponuky posielali životopis najviackrát, tak išlo o pozície v technike a rozvoji, v bezpečnosti a ochrane a v automobilovom priemysle,“ vraví.
Slováci, ktorí vyštudovali zahraničnú univerzitu, majú podľa Glevickej pri hľadaní práce lepšiu pozíciu a ich životopis si zamestnávatelia prezerajú dva až trikrát častejšie.
O snových zárobkoch nemusíme len snívať
Hoci zamestnávatelia na Slovenskú budú pri väčšine pracovných pozícií len ťažko konkurovať kolegom zo Západu, aj u nás už môžu šikovní ľudia zarobiť veľmi slušne.
Ide najmä o ľudí, ktorí sa dokážu vypracovať na vyššie manažérske pozície, alebo patria k nedostatkovým špecialistom. „Rozmedzie platov v takýchto pozíciach je dosť veľké a pohybuje sa od 1500 eur až po sumy nad 10 000 eur v hrubom mesačne,“ hovorí Mario Fondati, partner spoločnosti Amrop Slovakia, ktorá sa zameriava na vyhľadávanie manažérov.
Platové ponuky pri ľuďoch do 35 rokov so zaujímavými skúsenosťami zo zahraničia odhaduje odborník na 30- až 60-tisíc eur ročne, v lepšom prípade sa môžu šplhať až k 120-tisícom eur. „A nemusí to byť ani manažér, vie sa sem dostať aj napríklad lepší obchodník v IT sektore, ktorý má vysokú bonusovú zložku za splnené obratové ciele,“ vraví Fondati.
Slovenské firmy sú zároveň podľa neho často flexibilnejšie ako ich západné sestry. „Veľa úspešných slovenských firiem ešte stále nemá až tak pevne zadefinovanú platovú štruktúru a na osobitnú dohodu so šikovným človekom je väčší priestor.“
Žijeme dlhšie
Prognostik Baláž upozorňuje, že odliv mozgov paradoxne pomôže pribrzdiť starnutie obyvateľstva. Demografické analýzy ukazujú, že v produktívnom veku bude čoraz menej ľudí. Kým priemerný vek obyvateľov Slovenska je dnes niečo cez 39 rokov, v roku 2030 to má byť o päť a v roku 2060 dokonca až o desať rokov viac.
„Pracovných miest pre šikovných ľudí tak bude čoraz viac, firmy ich budú musieť lepšie zaplatiť a motivácia zostať doma sa tak pre mladých ľudí zvýši,“ hovorí Baláž.
Hoci starnutie obyvateľstva bude znamenať aj extrémnu záťaž pre náš sociálny systém, tento vývoj súčasne vypovedá aj o zvyšujúcej sa životnej úrovni na Slovensku. Kým muži narodení v roku 1960 sa podľa demografických prognóz v priemere dožijú iba 68,36 a ženy 72,73 roka, ich vnukom narodeným v roku 2013 sa už život predĺži o 4,5 a vnučkám dokonca až takmer o sedem rokov.
Mnohým slovenským pacientom sa to možno nebude zdať, no za predlžovanie života vďačíme do veľkej miery nášmu zdravotníctvu. Za posledné roky sa aj u nás výrazne zlepšilo diagnostické vybavenie, kvalitnejšie sú aj lieky a liečebné postupy.
Zdravotníctvo má výrazný vplyv aj na životnú úroveň. Ako u nás, tak i v cudzine. „Určite to potvrdí každý, kto v Spojených štátoch využíval služby súkromných zdravotných poisťovní, či nebodaj platil výdavky za zdravotnú starostlivosť z vlastného vrecka,“ hovorí konzultantka Helena Šarkanová, ktorá sa z dvojročného študijného pobytu v USA vrátila v júli tohto roku. „Služby sú tam výborné, no preplácanie poisťovní je netransparentné a ak nemáte dosť finančných prostriedkov, ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti sa nedostanete,“ dodáva.
Keď sa spýtate ekonómov, či sa už Slovákom oplatí vracať zo zahraničia domov, poľahky nájdu mnoho dôvodov, ktoré vás isto nepotešia. Stále ľahšie však nachádzajú aj dôvody, pre ktoré sa nad návratom oplatí prinajmenšom zamyslieť.
Autor: Michal Piško, november 2014