Braňo Pencák: Mentoring nám ukazuje, že nie všetko sa dá naučiť z kníh
V rozhovore s Braňom sa dozvieš, aký vplyv môže mať mentoring na osobný a profesionálny rozvoj a prečo má pre mladých ľudí veľký význam. Braňo na svojej bývalej strednej škole rozbehol mentoringový program pre študentov. Prezradil nám, prečo považuje mentoring za dôležitý. V rozhovore nám tiež priblížil svoju cestu za štúdiom v zahraničí a ako s tým mentoring súvisí.
Mentoring môže mať v našom živote transformačný potenciál. Často sme slepí voči systémovým dopadom našich rozhodnutí a práve mentor ti môže pomôcť urobiť správne rozhodnutia. Chyby, ktoré neurobíme, nám poskytnú priestor na to, čo urobiť môžeme.
Zapni svoju zvedavosť, čaká ťa zaujímavý rozhovor s mladým človekom, ktorý sa aktívne angažuje v podpore rozvoja mladých.
Braňo, môžeš stručne povedať o svojej ceste za štúdiom a o tom, ako si sa dostal k mentoringu?
Už na konci základnej školy som si zaumienil, že raz budem študovať v zahraničí, no spočiatku som mal na mysli hlavne Prahu. Nepáčili sa mi isté veci ohľadom celkového nastavenia či filozofie slovenského školstva, plus som vnímal i relatívny nedostatok príležitostí na rozvoj talentu aj mimo školy. Toto nastavenie mi zostalo v hlave počas prvej polovice strednej školy, detaily som však najprv veľmi neriešil.
V treťom ročníku na gymnáziu som sa potom vďaka svojej bývalej spolužiačke Mirke dopočul o celoštátnej mentoringovej schéme TalentGuide (v minulosti organizovanej LEAFom) a rozhodol som sa prihlásiť. O mentoringu per se som dovtedy vôbec nič nevedel. No tá myšlienka ma hneď zaujala – veď prečo sa niečo nenaučiť od skúsenej osoby, ktorá už niečo dosiahla v oblasti zamerania, ku ktorému inklinujem i ja sám? Do tejto schémy ma vybrali, a tak som dostal šancu sa raz do mesiaca do hĺbky rozprávať o svojich plánoch, ambíciách a všeobecnom životnom smerovaní. Zoznámil som sa so svojím prvým mentorom v živote, menovcom Braňom, ktorý pracoval pre medzinárodnú inštitúciu Svetová Banka.
Spomínaš si aj na konkrétne témy, v ktorých ti tvoj mentor Braňo poradil?
Jasné, napríklad počas nášho jednoročného vzťahu sa mi finálne vykryštalizovala idea, že chcem ísť na bakalára študovať ekonómiu a nie z môjho pohľadu viac prakticky orientovaný smer ako manažment či business administration.
Braňo mal tiež skúsenosti so štúdiom v Spojenom kráľovstve. Počuť z prvej ruky o tom, ako to tam funguje a kde on vidí najväčšie rozdiely v porovnaní so Slovenskom, Českom či zvyškom sveta bolo pre mňa neoceniteľné. Vo veľa ohľadoch mi to otvorilo oči (pochádzam zo Spišskej Novej Vsi, kde som i dokončil stredoškolské štúdium na štátnom gymnáziu).
Možno zo všetkého najviac ma Braňova cesta presvedčila o tom, že to nie je nedosiahnuteľné ani z mojej pozície. Taktiež mi realisticky ozrejmil, čo na to bude potrebné a poskytol mi spätnú väzbu a veľmi cenné rady týkajúce sa prijímacieho procesu. Za celú skúsenosť s mentoringom som a budem Braňovi veľmi vďačný.
Rozmýšľaš aj ty nad štúdiom v zahraničí? Títo mentori ti s tým vedia poradiť.
Ako mentoring prispel k tvojmu osobnému a profesionálnemu rozvoju a aké kľúčové skúsenosti si si odniesol?
Začal by som asi tým, že som sa naučil kritickejšie pozerať na názory jednak seba, no i ľudí okolo mňa. Na už spomínanej mentoringovej schéme bolo super i to, že som dostal možnosť stretnúť šikovných ľudí z celého Slovenska, ktorí cielene pracujú na rozvíjaní svojho potenciálu. To mi ukázalo, že nie som sám, kto má motiváciu robiť veci aj nad rámec toho, čo je od vás formálne požadované, kým ste na strednej škole. Verím, že celá táto skúsenosť mi umožnila zovrieť „opraty svojho osudu“ pevnejšie do vlastných rúk.
Po druhé, osobne si myslím, že keď človek v živote stojí pred nejakým kľúčovým rozhodnutím, nikdy to nie je čiernobiele. Mať v takej chvíli k dispozícii perspektívu človeka, ktorého si vážite pre to, čo už v živote dokázal a ktorému môžete dôverovať, môže byť pre vás neskutočným prínosom. Často vám to pomôže k vyvarovaniu sa aspoň tým najväčším chybám, ktoré by ste inak mohli z menej uvedomelej pozície sami urobiť. Jasné, že človek sa najviac učí z vlastných chýb, no tie sú dosť často veľmi drahé. Prečo teda neurobiť iba tie, ktoré sú naozaj nutné?
Mentoringový vzťah je unikátny v tom, že spája benefity, ktoré pramenia z inherentnej blízkosti osobných ľudských vzťahov s určitou dávkou cieľavedomosti a formálnosti čisto profesionálne orientovaných vzťahov. Táto kombinácia charakteristík znamená, že ide o špecifický typ vzťahu, ktorý sa podľa mňa ničím iným nedá nahradiť. Taktiež každý jeden mentoringový vzťah je sám osebe unikátny a jeho presnú podobu a trvanie určuje veľmi veľa faktorov, od vekového rozdielu po zmenu životnej situácie jednej zo strán.
Po tretie, a čo je možno najdôležitejšie, vďaka mojim doterajším skúsenostiam s mentoringom som začal prikladať oveľa väčšiu dôležitosť každému jednému človeku vo svojom živote. Abstraktné myslenie a racionálny pohľad na svet majú dnes určite zásadné postavenie pre dosiahnutie úspechu, akokoľvek si ho pre seba každý jeden z nás zadefinuje. V mojom ponímaní sú však sami osebe limitované, pokiaľ to človek nadobudne za cenu toho, že sa z jeho či jej celkovej perspektívy vytratí ľudskosť a morálne hodnoty. Aj keď ide o “hýbanie svetom”, tak sú na to potrebné obidva tieto aspekty. Nakoniec sme aj tak “len” ľudia, ktorí spolu tento jeden svet zdieľajú.
Ja som v posledných rokoch aj vďaka mentoringu začal oveľa viac prioritizovať budovanie autentických spojení s ľuďmi v porovnaní s iba čisto intelektuálnou snahou osamote porozumieť mocným teóriám. Mentoring podľa mňa človeku ukazuje, že nie všetko sa dá naučiť z kníh.
Mark Zuckerberg mal Steva Jobsa, Bill Gates Warrena Buffeta. Koho si vyberieš ty? Pozri si náš zoznam mentorov na GROWNi.
Na tvojej bývalej strednej škole si rozbehol mentoringovú schému pre študentov. Mohol by si túto iniciatívu bližšie predstaviť?
Hlavným zámerom tejto konkrétnej schémy je ponúknuť študentom tretieho ročníka na strednej škole možnosť hlbšie preskúmať vytipovanú oblasť svojho záujmu. A to s dobrovoľnou pomocou niekoho, kto pochádza z podobného prostredia, no zároveň už je vo svojej životnej ceste ďalej, a tým pádom dokázal nazbierať v danej oblasti už veľa hodnotných skúseností. Vcelku by som tento projekt zhrnul ako svoju snahu priniesť ideu mentoringu bližšie k mladým ľuďom na lokálnej úrovni.
Prvotnou hypotézou bolo, že ak ľudia budú vnímať mentoring nie ako “niečo z iného sveta” kvôli tomu, že je to pre nich neznáme a neodskúšané, tak by sa im mohli otvoriť možnosti na osobnostný rast i tam, kde pre istý zhluk predsudkov predtým ešte neboli. Po prekonaní tohto limitujúceho mindsetu by podľa mňa takýto viac lokálny mentoring mohol aspoň v teórii predstavovať naozaj efektívny a najmä aj finančne realizovateľný spôsob pomoci. A to práve mladým ľuďom, v naplnení ich životného potenciálu, kdekoľvek sa ocitli s ohľadom na ich geografické či socioekonomické prostredie.
Keďže v mentoringu je všetko o dobrovoľnej iniciatíve zapojených strán, celý úspech mentoringového vzťahu stojí na základe proaktívnosti a osobnej motivácie. V prvom ročníku tejto schémy, zorganizovanej na štátnom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, som sa teda hlavne snažil otestovať praktickú stránku realizovateľnosti celej veci.
Výsledkom je, že z celkovo jedenástich zúčastnených dvojíc do pomyselného cieľa došla asi polovica. Ohlasy od mentees, ale aj mentorov z dvojíc, ktoré program dokončili, však boli veľmi pozitívne. Cítil som veľkú dávku nadšenia. V tomto momente si myslím, že suma sumárum je to dobrý základ, a že to celé môže fungovať i do budúcnosti.
Čo ti tento prvý ročník ukázal a plánuješ v tom pokračovať aj ďalej?
Jedna z hlavných vecí, ktoré ľuďom chýbali, bola forma a množstvo kontaktu s ostatnými účastníkmi. Práve to vyzerá, že má signifikantný vplyv na motiváciu zúčastnených. Toto by som určite chcel do ďalších ročníkov zlepšiť a aktívnejšie do schémy zapojiť aj vedenie a učiteľský zbor školy a vytvoriť tak akúsi organizačnú štruktúru. Aby mentoring mohol prebiehať dlhodobo, teoreticky i bez mojej osobnej účasti. Ak by sa toto podarilo, zatiaľ nevidím dôvody, prečo by podobná schéma nemohla fungovať i na iných stredných školách po celom Slovensku. Ale to je ešte veľmi ďaleko, ak vôbec (smiech).
Asi dva týždne dozadu som bol tak ako už párkrát predtým prezentovať študentom na svojej bývalej strednej zhrnutie možností pre sebarozvoj, ktoré pre mladých ľudí v súčasnej dobe z môjho pohľadu existujú. Prezentáciu som zakončil ideou mentoringu a spomenul som možnosť zapojiť sa do schémy organizovanej priamo na škole. Aspoň druhý ročník schémy sa teda určite uskutoční!
Čo ťa inšpirovalo k takémuto projektu?
Tento projekt z jednej strany vidím ako svoj spôsob „to give back“, alebo lepšie povedané „to give further“. Aspoň časť z toho, čím mi ku môjmu osobnému rastu prispeli moji vlastní mentori. Vo svojej odpovedi na úvodnú otázku som už spomenul vplyv, ktorý na môj život mal môj prvý mentor, Braňo. Chcenie napredovať u mňa nejako bolo vždy, ale kontakt s mentorom mi toto chcenie umožnil pretaviť do konkrétnych krokov, na ktoré som sa potom mohol sústrediť. Výsledkom teda bolo, že som úspešne dokázal dokráčať k naplneniu toho, čo som si sám predsavzal. Ak by nebolo tohto mentoringu, naozaj neviem, kde by som teraz bol. S najväčšou pravdepodobnosťou by to ale bolo dosť vzdialené od mojej terajšej situácie.
Dnes mám už za sebou viacero mentoringových vzťahov a od každého zo svojich mentorov som sa naučil nesmierne veľa. Z osobnej skúsenosti viem teda naozaj oceniť, ako veľmi prínosná pre budúcnosť nielen mladého človeka takáto, v spoločnosti stále nie úplne štandardná skúsenosť, môže byť. Chcem sa teda svojou trochou zapríčiniť o to, aby mohlo podobnú skúsenosť zažiť čo najviac mladých ľudí. Taktiež verím, že je to i pre mentorov pekný spôsob, ako sa vrátiť ku svojim koreňom. Naviac sa takto mentorom naskytá celkom jedinečná príležitosť priučiť sa niečomu zaujímavému od perspektívy mladšej generácie. To môže byť pre nich potom veľmi hodnotné buď v ich profesijnom alebo aj súkromnom živote.
Na druhej strane sa už dlhšiu dobu aktívne zaujímam o celkový koncept vzdelávania s tým, že by som si vedel predstaviť v tomto odvetví v budúcnosti pôsobiť, či už v súkromnej alebo aj verejnej sfére. Všeobecne teda verím, že sa z uskutočnenia tohto projektu každý zúčastnený niečo naučí, vrátane mňa. Osobne som bol i jedným z mentorov v rámci schémy, čo bola pre mňa tiež nová skúsenosť.
Ako by si to teda zhrnul? Prečo je podľa teba mentoring pre študentov dôležitý?
Mentoring prebieha v priateľskom a neformálnom duchu rozhovorov približne raz do mesiaca. Bez prítomnosti akéhokoľvek nátlaku na dosiahnutie konkrétnych výsledkov, ako to dosť často býva vo viac formálnom vzťahu žiaka a učiteľa. Ide podľa mňa o unikátnu príležitosť pre študentov viac do hĺbky spoznať vytipovanú oblasť ich budúceho vysokoškolského štúdia či kariérneho zamerania spôsobom, ktorý im samým najviac vyhovuje. Obsah jednotlivých mentoringových stretnutí nikdy nie je vopred presne určený. Práve to poskytuje ohromne veľa priestoru na prispôsobenie celého procesu potrebám každého menteeho. To je niečo, čo vo formálnom vzdelávacom systéme jednoducho nie je možné.
Mentoring je tiež nesmierne mocný nástroj na to, aby sa človek sám lepšie spoznal. Sebapoznanie môže prameniť jednak z personalizovaného feedbacku na vlastné myšlienkové pochody, no i zo samotného vystaveniu sa celkovej perspektíve a životného príbehu mentora z blízka.
Myslím si, že dobre organizovaná mentoringová schéma dokáže pomôcť komukoľvek, pre koho je určená. Napríklad k vyvarovaniu sa aspoň tým najväčším chybným rozhodnutiam, ktoré by inak mohli prameniť z mylných predstáv o svete či o svojich vlastných prioritách. Do istej miery sa tak zabráni mrhaniu vzácnym ľudským potenciálom. To je pre mňa osobne niečo, na čo sa nedá dať cenovka.
Celú hodnotu mentoringovej skúsenosti si však človek podľa mňa často uvedomí až v dosť vzdialenej budúcnosti.
Čo by si na základe vlastných skúseností poradil mladým ľuďom, ktorí zvažujú mentoring vyskúšať?
Poprvé, určite do toho choďte! Je možné, že účasť na mentoringu pre vás hlavne zo začiatku nemusí byť prechádzka ružovou záhradou. Isté ale je, že zažijete veľa nového:
- spoznáte nového človeka, ktorý nie je úplne váš rovesník na rozdiel od väčšiny vašich kamarátov, vyskúšate si nový typ vzťahových dynamík (už spomínaná špecifickosť mentoringových vzťahov),
- získate spätnú väzbu na svoje správanie a spôsob pozerania sa na problémy či tipy na overené zdroje informácií.
Budete musieť vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, či sa vám to páči alebo nie. No práve tam sa človek musí dostať, ak sa chce v niečom zdokonaliť a posunúť sa z miesta, na ktorom sa momentálne nachádza. Ak teda spravíte, čo je potrebné pre úspešné fungovanie vášho vzťahu s mentorom, do istej miery vás to stoj čo stoj transformuje po viacerých stránkach.
A čo je teda z tvojho pohľadu kľúčové pre úspešné fungovanie vzťahu mentor – mentee?
Kvalita matchingu medzi menteem a mentorom je určite veľmi dôležitá. Musíte si spolu sadnúť po viacerých stránkach. No bez vašej proaktivity a rešpektu voči vášmu mentorovi alebo mentorke to nikdy fungovať nebude. Ak ma štúdium ekonómie niečo naučilo, tak je to, že nič na svete nie je zadarmo, a nemyslím to len v súvislosti s peniazmi. Aby bol mentoringový vzťah naozaj úspešný, je potrebné doň investovať čas a úsilie a priebežne sa na vaše stretnutia pripravovať. Je teda do veľkej miery na tebe, akú celkovú skúsenosť si z vašej spolupráce odnesieš.
Koľko energie do vášho mentoringu dáš, toľko z neho i dostaneš naspäť vo forme svojho osobného rastu. Netreba sa báť aj trochu zamakať, keď si túto príležitosť dostal! Myslím si, že vytvorenie vzťahu s človekom, ku ktorému vzhliadaš je určite jednou z najlepších dlhodobých investícií, ktorú môžeš pre seba spraviť. A ak si spolu sadnete, tak si budete vaše rozhovory aj užívať a miestami sa i dobre baviť. Naviac každý tvoj nasledujúci mentoringový vzťah, sa už bude javiť ako o niečo prirodzenejší.
V pracovnom prostredí je mentoring veľmi dôležitou formou odovzdávania firemného know-how novým zamestnancom, takže svojou účasťou na mentoringu si ešte zároveň vylepšuješ i svoje dlhodobé kariérne prospekty. V minulosti som robil sales, tak dúfam, že sa mi podarilo vás presvedčiť (smiech).
Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Plánuješ sa vrátiť na Slovensko?
Začnem tým návratom, keďže s ním aspoň do istej miery súvisia i moje plány. Niečo v tých kultúrnych koreňoch asi len bude, hlavne keď si spomeniem na to, ako som občas v londýnskej knižnici pár hodín len počúval trávnice so zimomriavkami po celom tele (smiech). Jednou vetou by som to asi zhrnul tak, že som návratu zatiaľ otvorený, no v najbližšej dobe si to neviem úplne predstaviť.
Taktiež aktuálne cítim, že si v sebe samom stále musím vysporiadať isté otázky týkajúce sa svojej celkovej kultúrnej identity, teda v akom kultúrnom prostredí sa cítim najlepšie. Zatiaľ som žil asi 20 rokov v Spišskej Novej Vsi, pár mesiacov v Bratislave a 3 celé roky v Londýne. V mojom prípade Spišská a Londýn predstavujú dosť extrémny rozdiel. Preto cítim, že by som potreboval vyskúšať i život niekde v strede tejto pomyselnej škály globálnosti, aby som si to v hlave dokázal lepšie utriediť.
Kam teda povedú tvoje najbližšie kroky?
Celkom sa teším, že najbližších niekoľko rokov budem mať možnosť stráviť dosť veľa času v Prahe, kde od októbra nastupujem na full-time pozíciu do globálnej consultingovej firmy. V rámci práce budem i veľa cestovať mimo Prahy, na čo sa osobne teším. Je to iné, ak človek niekde iba turisticky vycestuje na týždeň-dva a iné ak niekde strávi minimálne pár mesiacov, počas ktorých buď pracuje alebo študuje na plný úväzok. Vtedy dokáže človek viac do hĺbky spoznať danú lokalitu a tak na ňom tá skúsenosť zanechá podľa mňa oveľa väčšiu stopu a istým spôsobom to zmení jeho celkové vnímanie sveta. Sám som zvedavý, ako sa môj pohľad na veci vyvinie za čas strávený v consultingu.
Tento veľmi dôležitý kultúrny aspekt celkovej životnej skúsenosti si potom treba dať nejako dokopy s možnosťami na kariérny a osobnostný rast, ktoré dané prostredie človeku ponúka. Až tak vieme asi urobiť viac-menej informované rozhodnutie o tom, kde by sme chceli potenciálne začať budovať svoj dlhodobý domov. Ako som povedal, ja zatiaľ neviem kde by to malo byť. Čo sa týka možností, Londýnu v Európe ťažko niečo konkuruje, hlavne v rámci môjho zamerania. Isté je, že po štúdiu ekonómie v Londýne človek celkovo rozmýšľa nad vecami cez „globálne okuliare“, takže možností uplatnenia, kde by sa dal nájsť prienik, na Slovensku stále zase až tak veľa nie je.
Zaregistroval som ale nedávnu iniciatívu pána premiéra Ódora, ktorou sa snaží vyslať signál, že zvyšok ľudí na Slovensku sa tým, čo odišli do zahraničia a rozhodli sa tak čeliť neistote neznámeho prostredia, neotáča chrbtom, ale naopak, možno by ich aj chceli podporiť v ich návrate na rodnú hrudu.
Študuješ alebo žiješ momentálne v zahraničí, a chcel/a by si pomôcť rozvíjať Slovensko aspoň na diaľku? Máme pre teba tieto zaujímavé príležitosti, ako sa zapojiť.
Ako vnímaš v tomto ohľade terajšiu situáciu ty?
Ja verím, že ak má Slovensko pokračovať v napredovaní a dlhodobo prosperovať, bez systematickej komunikácie s komunitou Slovákov žijúcich v zahraničí to bude len veľmi, veľmi ťažké. Slovensko má v ľuďoch s dlhodobou skúsenosťou života v zahraničí nesmierne veľa ľudského kapitálu, z ktorého by za istých priaznivých podmienok dokázalo ohromne veľa vyťažiť a nikomu tým neubrať. Sám rozmýšľam, že by som počas svojho času stráveného v Prahe skúsil viac do hĺbky preskúmať, aká je v tomto ohľade aktuálna situácia a aké sú možnosti na jej zlepšenie do budúcna.
V Slovensku ako krajine vidím neskutočný potenciál, no uvedomujem si i veľa nedostatkov, prekonanie ktorých by si možno vyžadovalo v určitých ohľadoch i celkovú zmenu spoločenskej mentality, či morálneho nastavenia spoločnosti. No taktiež nesmieme zabúdať na históriu nášho národa, pretože sa z nej dá čerpať veľa sily a toho dobrého. Za mňa cesta vedie niekde smerom k lepšej vzájomnej komunikácii názorov a zvýšenej spoločenskej súdržnosti postavenej na tom, čo nás jednak ako Slovákov, ale predovšetkým ako ľudské bytosti, spája.
Celý rozhovor pripravila a zrealizovala Alena Smiešková (dobrovoľnícka prispievateľka na GROWNi) - ĎAKUJEME.