Neprehľadná administratíva a zbytočná byrokracia, to sú nepríjemné témy, ktorým sa zrejme nevyhne pri uvažovaní o návrate do domoviny žiaden Slovák. Ich obavy nezriedka posilňujú aj známi priamo zo Slovenska, či tunajšie médiá. „Mnohí talentovaní ľudia v zahraničí nie sú so Slovenskom až v takom aktívnom kontakte a skôr sa k nim dostávajú negatívne správy o korupčných škandáloch, neefektivite a byrokracii,“ hovorí konzultantka Helena Šarkanová, ktorá sa nedávno vrátila zo Spojených štátov Amerických. „Bez vyváženejšieho pohľadu je jednoduché stratiť motiváciu k návratu,“ dodáva.
Slovenská vláda a štátna správa je v zahraničí často démonizovaná aj podľa Kristíny Mikulovej, ktorá študovala a pracovala vo Veľkej Británii i v USA a pôsobila aj ako stredoeurópska korešpondentka pre britský týždenník The Economist. „Ako zahraničný Slovák a príležitostný novinár som na tom mala aj svoj podiel. Človek, ktorý chce pracovať pre svoju krajinu, si však musí položiť priamu otázku: S čím sa viem ešte zmieriť a čo už je za červenou čiarou,“ hovorí absolventka Oxfordu, ktorá dnes pracuje na slovenskom ministerstve financií.
Je to o ľuďoch, stále platí
Faktom je, že vo verejnej správe už dávno nepôsobia iba otrávení a frustrovaní úradníci, ktorých jediným rozptýlením je znepríjemniť ostatným život. Výkon štátnych i samosprávnych inštitúcií sa v posledných rokoch výrazne sprofesionalizoval, samozrejmosťou sú už napríklad otvorené klientské centrá. I keď aj dnes ešte stále veľa závisí od konkrétnych ľudí, na ktorých narazíte.
Príznačným príkladom môže byť aj príprava tohto textu a diametrálne odlišný prístup, aký k otázkam o administratívnych povinnostiach Slovákov, ktorí sa po rokoch života v cudzine vrátia domov, zaujali v bratislavskej Petržalke a na prešovskej radnici.
Petržalská úradníčka ani po desaťminútovom telefonickom vysvetľovaní nepochopila, prečo by ľuďom žijúcim v zahraničí mala podávať nejaké informácie. Po týždni od zaslania žiadosti a písomnej urgencii odbavila otázky jednou vetou, ku ktorej priložila linky na web miestneho úradu. Je pravda, že na stránke mestskej časti sa praktické informácie nachádzajú, no pre prístup takýchto ľudí sa „démonizácii“ verejnej správy na Slovensku ani veľmi nedá čudovať.
Úplne odlišný prístup prejavili v Prešove, odkiaľ v priebehu dvoch dní prišli podrobné odpovede na všetky praktické otázky.
Prístup ďalších oslovených úradov sa však našťastie viac podobal prešovskej ako petržalskej praxi.
Ministerstvo vnútra
Jedna z prvých vecí, ktorú bude musieť mnoho ľudí po rokoch strávených v zahraničí riešiť, sú nové doklady. „Ak sa chce takíto človek prihlásiť na trvalý pobyt, potrebuje osvedčenie o štátnom občianstve, ktoré mu vydá príslušný okresný úrad v sídle kraja. S osvedčením potom príde na ohlasovňu pobytu na mestskom úrade a prihlási sa na trvalý pobyt,“ vysvetľuje Alena Koišová z ministerstva vnútra.
Ak ide o Slováka, ktorý občianstvo nemá, musí na slovenskej ambasáde alebo na našom ministerstve zahraničných vecí najprv požiadať o priznanie postavenia zahraničného Slováka. Cudzinecká polícia mu potom musí povoliť pobyt, občianstvo môže získať po troch rokoch života na Slovensku.
Podrobnosti o získaní štátneho občianstva nájdete v odpovedi ministerstva vnútra.
Mesto alebo metská časť Bratislavy a Košíc
Ďalším z krokov, ktorý ľuďom prisťahovaným na Slovensko zjednoduší život, je získanie trvalého pobytu. Ten sa vybavuje na príslušnom mestskom úrade alebo na úrade mestskej časti Bratislavy a Košíc. Treba k tomu list vlastníctva dokladujúci majetkové práva k nehnuteľnosti na území mesta alebo mestskej časti, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti s prihlásením osoby do jeho domu či bytu.
Na mestskom či miestnom úrade môžete získať aj duplikáty rodného, sobášneho alebo úmrtného listu, alebo si na miestnej matrike vybaviť zmenu mena na jeho slovenský ekvivalent.
Dôležitou kompetenciou mesta a mestskej časti môže byť pre mladé rodiny umiestnenie dieťaťa do školy alebo škôlky. Problémy sú najmä pri škôlkároch, najmä vo väčších mestách chýbajú v škôlkach desiatky až stovky miest a žiadosť treba podávať s veľkým predstihom. Ak sa rodičom miesto pre dieťa získať nepodarí, môžu sa poobhliadnuť po iných alternatívach, akými sú firemné či súkromné škôlky, alebo zaplatenie opatrovateľky.
Sociálna poisťovňa
„Všeobecne platí, že osoba po návrate zo zahraničia nemá žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Všetko ostatné záleží od jej konkrétnej životnej situácie a statusu, aký získa,“ vysvetľuje v odpovedi hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Ak sa po príchode na Slovensko zamestná, všetky oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni znáša zamestnávateľ. Podnikatelia začnú sociálne poistenie platiť až od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka, a to na základe daňového priznania. Sociálnej poisťovni netreba dokladovať ani priebeh zamestnaní v zahraničí. „Je však dobré priniesť si zo zahraničia pracovné zmluvy, v budúcnosti, keď človek dosiahne dôchodkový vek, to môže urýchliť konanie o dôchodku,“ vraví Višváder.
Zdravotná poisťovňa
Na Slovensku dnes pôsobí jedna štátna zdravotná poisťovňa a dve súkromné, spomedzi nich si každý musí vybrať. Platenie zdravotného poistenia je u nás povinné a táto povinnosť vzniká aj všetkým osobám s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorí v cudzine prestali pracovať alebo podnikať a teda aj platiť zdravotné poistenie. Ak ide o osobu bez trvalého pobytu na Slovensku, povinnosť platiť zdravotné poistenie jej vzniká, ak nie je poistená v žiadnom inom členskom štáte EÚ. Podrobnosti v odpovedi opisuje hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eva Ravingerová.
Pri podávaní prihlášky na verejné zdravotné poistenie musí žiadateľ uviesť presný dátum, odkedy má poistenie vzniknúť. „Na jeho overenie odporúčame doložiť doklady týkajúce sa ukončenia zdravotného poistenia resp. zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti v inom štáte,“ hovorí Ravingerová.
Hovorkyňa upozorňuje, že v prípade nesplnenie oznamovacej povinnosti môže priestupcovi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť aj pokutu.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
S Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, respektíve s jeho úradmi práce, neprichádza človek do kontaktu iba pri strate zamestnania, ale aj pri žiadostiach o štátne sociálne dávky ako sú napríklad prídavky na dieťa. Podrobnosti o týchto dávkach ÚPSVR zverejňuje na svojich stránkach.
Ďalšie inštitúcie a úrady
Informácie o ďalších administratívnych úkonoch, ako sú získanie hypotéky alebo zakladanie živnosti či firmy, nájdete v témach o bývaní či podnikaní na tejto stránke.
Autor: Michal Piško, november 2014