Zoznám sa so Stanom Kuchárikom, absolventom manažmentu, ktorý dnes rozbieha svetový IT startup a spoznaj jeho inšpiratívny príbeh a postrehy. V rozhovore sa dozvieš, ako vo veku 28 rokov zmenil svoju kariéru a o šesť rokov neskôr s kolegom založil startup StylersCloud, ktorý predstavuje v IT odvetví revolúciu.
Pri Stanovi Kuchárikovi sa nejeden človek zamyslí, ako nás naše presvedčenie o nás samých limituje. Často sa zamykáme do našich minulých krokov a vlastnými skúsenosťami si limitujeme vnímanie sveta. Vzdáme sa tak akejkoľvek šance venovať sa tomu, čo je pre nás zmysluplné a čo nás baví.
Ako si veriť a dostať sa von z iluzívneho rámca našich schopností, ktorý sme si vytvorili? So zmenou môžeš začať aj po prečítaní tohto rozhovoru. Získaj zo skúseností Stana poznatky pre úspešný kariérny posun.
Stana nájdeš na GROWNi ako mentora a môže ti pomôcť s témami #Start-up #zmena kariéry #vedenie seba #ako to nevzdať #kedy to vzdať či #fundraising.
Stano, máš za sebou zaujímavý osobný príbeh. Môžeš sa oň podeliť? Ako si sa dostal k IT a ako ťa tvoja osobná cesta priviedla k tomu, aby si založil vlastný startup StylersCloud?
Môj prvý kontakt s IT prišiel, keď som mal 28 rokov. Dal som vtedy výpoveď v korporáte a začal som sa z online kurzov učiť programovať.
Pamätám sa, ako som si googlil, či na programovanie potrebujem byť dobrý v matematike. Študoval som totiž na hotelovej akadémii a neskôr na vysokej škole manažmentu; z matematiky som vedel len základy a na informatike nás učili prstoklad a prácu s MS Office. Neviem, či to spätne nazvať úsmevným alebo smutným.
Zároveň ale treba povedať aj to, že ja som sa na škole moc nesnažil. Učenie ma začalo ako tak baviť až na vysokej škole a tak poriadne, až keď som začal programovať.
Čím ťa programovanie tak zaujalo?
K programovaniu ma priviedla túžba vedieť vytvoriť čokoľvek, čo si viem predstaviť. Vždy som rád zlepšoval veci okolo seba. Aj v prvom poriadnom zamestnaní som mal celkom zaujímavú trajektóriu práve vďaka tomu, že ma bavilo zobrať problematický proces a odstrániť z neho nezmyselné časti. Pomáhal som tak zlepšovať prácu ľuďom od Bratislavy cez Mexiko, Filipíny až po Indiu. Pomerne skoro som však prišiel na to, že na zložitejšie veci už nestačí Excel.
Mal som ešte jednu silnú motiváciu, a tou bola istota, že nebudem mať núdzu o dobré zamestnanie. Počas strednej a vysokej školy som robil barmana na letisku v Belfaste, predával som zmrzlinu v Nemecku, na Aljaške som triedil lososy a mal som zopár ďalších zaujímavých zamestnaní. Z domu som mal zároveň úplne opačný príklad. Mama bola úspešnou manažérkou a bola veľmi spokojná, ale tiež som z nej neustále cítil obavu, ako rýchlo by si rovnako skvelú prácu vedela nájsť, keby sa v tej aktuálnej niečo pokazilo.
Myslím teda, že moja motivácia bola pomerne typická pre ľudí, čo sa snažia dostať do IT – istota kreatívneho a zaujímavého zamestnania s príjemným ohodnotením.
Z podobných dôvodov sa do IT snaží dostať veľa ľudí, nie všetkým sa to však podarí. Čo najviac pomohlo tebe?
Štatisticky viac ako 60 % ľudí, ktorí sa snažia dostať do IT bez formálneho IT vzdelania, si nikdy prácu v tech sektore nenájdu. Má to viacero zásadných dôvodov, ale ten najsilnejší sú podľa mňa peniaze.
Dostať sa bez vzdelania a skúseností až ku zamestnaniu v IT si totiž vyžaduje veľa času a čas je drahý.
Prvú príležitosť na platenú stáž som dostal pol roka po tom, čo som sa začal učiť programovať. Ja som sa ten polrok ale učil 16 hodín prakticky každý deň – týždeň, víkend, sviatok. Mohol som to tak robiť, lebo som mal finančnú rezervu z predchádzajúcej práce ale hlavne som sa veľmi dobre narodil. Býval som v byte, ktorý patril mame a o obsah chladničky sa mi tiež neraz postarala. Zároveň som vtedy nemal iné záväzky.
Teraz si ale vezmime niekoho, kto sa to isté pokúša urobiť odkázaný sám na seba, nebodaj ešte popri práci a s rodinnými výdavkami. Vie sa tomu venovať v lepšom prípade priemerne 2 hodiny denne. Tá istá cesta by takému človeku trvala 4 roky, namiesto mojich 6 mesiacov. A to sú roky, kedy popri práci a rodine už okrem programovania nemá na nič iné čas, pričom výsledok je stále neistý.
To si vyžaduje veľa odhodlania, ale učiť sa 16 hodín denne asi tiež nebolo ľahké. Mal si aj ťažké chvíle a ak áno, čo ti pomohlo nevzdať to?
Mňa to neskutočne bavilo.
Potom, aj keď prišla frustrácia a neistota, prekonávala sa ľahšie. Úžasný je tiež objem materiálov, ktoré sú na internete voľne dostupné. Učenie sa programovať s neobmedzeným prístupom ku informáciám ma priviedlo k tomu, čo by som si prial, aby môj syn zažil už na škole. Bol to cyklus zvedavosti, hľadania zdrojov, štúdia, skúšania, vylepšovania a následnej ďalšej zvedavosti.
Keď som potom získal prvý programátorský job, tak som 10 hodín denne pracoval a ďalšie 4 študoval, lebo tá programátorská „rabbit hole“ je nekonečná.
Mal som v práci tiež šťastie na mentora, ktorý ma tak akurátne viedol. Nikdy nič nevyriešil za mňa, ale nenechal ma cykliť sa a ja som mu chcel dokázať, že sa do mňa oplatí investovať čas.
Je toto cesta, ktorú by si odporučil iným?
Nie. Viazalo sa na to totiž tiež veľa úzkosti a strachu.
Až neskôr som zistil, že v IT je pomerne bežný takzvaný „imposter syndrome“, čiže strach z toho, že moje okolie zistí, že na tú prácu nemám, že nie som dosť dobrý. Ako stážista som zarábal 6 eur na hodinu a často som vykazoval len každú druhú hodinu, aby nezistili, aký som pomalý a nevyhodili ma. Dobiehal som to potom po večeroch a cez víkendy, aby som mal vykázaných dosť hodín.
To je ale presne jeden z dôvodov, prečo dnes robím práve to, čo robím.
V StylersCloud umožňujeme ľuďom, aby si v IT zarábali už s úplnými základmi. Nemusia ešte ani vedieť programovať. Zároveň im neplatíme za čas, ale za výsledok. Každá práca, ktorú vykonajú, je ohodnotená na základe úkonov, ktoré bolo treba na dodanie. Náš AI systém nám povie, že tá práca má hodnotu 15 eur, ktoré za ňu dostane rovnako junior ako senior, len teda senior to dodá za pol hodinu a juniorovi to bude trvať napríklad 3 hodiny.
Zásadné však na tom je, že ani nás, ani toho juniora, a ani nášho zákazníka netrápi, koľko času nad tým niekto strávil, keďže sa to vôbec neodráža na cene. Ľudia na našej platforme teda majú motiváciu sa zlepšovať, ale nemajú dôvod mať úzkosti a obavy z toho, že tú prácu stratia.
To znie zaujímavo. Vieš trochu priblížiť, čo robíte a ako to funguje?
Keď to zoberiem z helikoptéry, tak v StylersCloud presúvame prácu zo seniorných programátorov na začiatočníkov, alebo dokonca neprogramátorov, pričom naša technológia a procesy sa starajú o kvalitu kódu, ktorý dodávame zákazníkom.
Vo svete sa každý mesiac zahodí cez 240 miliónov hodín programátorskej práce. Polovica z toho je práca skúsených programátorov, na ktorú vôbec netreba skúsených programátorov. Tá druhá polovica sú hodiny, ktoré snahou dostať sa do IT strávia ľudia, ktorí sa ale do IT podľa štatistík nikdy nedostanú z dôvodov, ktoré som už spomínal.
Preto sme prišli so spôsobom, ako skúseným vývojárom ponúknuť nasledovné: odľahčíme vás od práce, ktorá vás nebaví a vytvoríme z nej príležitosť pre ľudí, ktorí makajú na tom, aby sa dostali do IT.
Čo je to za prácu, ktorú robia skúsení programátori a vedeli by ju robiť neprogramátori?
Ide o aplikovanie dizajnu na webových stránkach, alebo teda písanie CSS kódu.
Keď to zjednoduším, tak dizajnér nakreslí, ako má web alebo aplikácia vyzerať, programátor zabezpečí, aby sa obsah z back-endu zobrazil v prehliadači a aby všetky interaktívne prvky, ako napríklad prihlasovanie a tlačidlá, fungovali, ako majú, a potom ešte musí použitím CSS kódu dosiahnuť, aby ten obsah vo webovom prehliadači vyzeral tak pekne, ako to ten dizajnér nakreslil.
Ten posledný krok nie je programovanie, ale skôr formátovanie. Treba vedieť, aký príkaz použiť, aby bolo pozadie červené a fotka mala zaoblené rohy. Extrémne zjednodušenie je, že je to také vyfarbovanie existujúceho a funkčného obsahu webu podľa predlohy.
Keď je to také jednoduché, nemôžeme túto prácu rovno nahradiť použitím AI?
Ja som to zámerne zjednodušil, ale máme napríklad zákazníkov, ktorí za nami prišli s tým, že ich kód je taký komplexný, že sa v ňom programátori ťažko orientujú a blokuje im to vývoj. Najmä na starších projektoch je CSS často zanedbávaná časť kódu, ktorá potom robí problémy.
My sme našu technológiu potrebovali vymakať tak, aby na jednom projekte vedelo naraz pracovať povedzme 10 ľudí paralelne a aby výsledný kód bol bezchybný. Vďaka tomu vieme pomôcť aj iným upratať projekty do špičkového stavu.
Tým som chcel povedať, že písanie CSS kódu udržateľným spôsobom vôbec nie je jednoduché a už vôbec nie pre juniora. Ale ako som spomenul, práve to sme vyriešili technológiou.
AI dnes mení spôsob, ako sa programuje a ja sám rôzne AI nástroje denne používam. Ale zrovna na aplikovanie špecifického dizajnu na už existujúci kód pri potrebe exaktného výsledku to ešte nie je vhodné. Plus, dáta, na ktorých sa AI modely učia, sú, pokiaľ ide o CSS kód, vo veľmi zlom stave, a teda to ešte potrvá.
Čiže je to práca, ktorú nemusia robiť programátori a zatiaľ ju nevie robiť AI. Pre koho je teda takáto práca ideálna?
Dám dva konkrétne príklady.
Na najviac projektoch cez našu platformu robila Maria, ktorá utiekla z Bieloruska do Poľska a pokúšala sa začať si zarábať na jednom z najväčších freelancerských portálov. Tam je ale obrovský problém získať prvú zakázku. Je veľmi malá šanca, že si ťa tam niekto vyberie, keď nemáš žiadne referencie a úspešne dodané projekty.
Nás to ale vôbec nezaujíma. Mária prešla skúšobnými úlohami, začala pre nás robiť malé úlohy na platených projektoch a dnes je najaktívnejšou štýlerkou na platforme.
Podobne na tom bol aj Lucas zo Sao Paula. Je to 15-ročný chalan, ktorý si chcel začať zarábať popri škole, ale mal problém získať prvú platenú skúsenosť. Snažil sa získať ju vďaka veľmi nízkej cene, ale to na týchto portáloch vyzerá často podozrivo. U nás od začiatku zarába skoro dvojnásobok toho, čo pýtal a my o tom vôbec priamo nerozhodujeme. Jednoducho je taký šikovný.
Lucas aj Mária sú makači a nie sú zďaleka jediní. Nám v piatok pribudne nový projekt a v pondelok je hotový, a to našim štýlerom zatiaľ ani neposielame notifikácie a žiadnym spôsobom ich nenaháňame. Zároveň ale by dnes ani Mária ani Lucas neboli vhodní zamestnanci pre našich zákazníkov. Projekty, ktoré cez nás robili, by sami v požadovanej kvalite ani čase dodať nevedeli.
Táto práca je tiež ideálna pre digitálnych nomádov a napríklad aj čerstvých rodičov, starajúcich sa doma o malé deti. Keď máš zrovna pol hodinu, sadneš ku počítaču a vypracuješ úlohu. Ak sa dieťa zobudí, úlohy sa vzdáš a síce za ňu nezarobíš, ale nemusíš mať z toho obavu o ďalšiu prácu. Ak úlohu vypracuješ a prejde kontrolou, dostaneš najbližší pondelok zaplatené.
A zákazníkom nevadí tá neistota, kedy bude výsledok dodaný?
Našich zákazníkov sa to nedotýka.
Zadania od našich zákazníkov rozbíjame na mikro-úlohy, na ktorých potom paralelne robia ľudia vo všetkých časových pásmach. Ak aj niekto vypadne, stíhame to nahradiť a dodáme to z pohľadu zákazníka stále v rekordnom čase.
Pôjdem zase cez ten príklad. V piatok sme dostali zadanie, ktoré by programátorovi trvalo týždeň, pričom zákazník určil ako deadline 3 pracovné dni. My sme zadanie rozbili na mikro-úlohy, na ktorých potom pracovalo paralelne 5 ľudí v rôznych časových pásmach. Vďaka tomu bola v pondelok úloha hotová a pripravená na kontrolu a odovzdanie. Keby aj niekto vypadol, čas sme mali do stredy. Náš zákazník získal 5 dní práce svojho programátora navyše, pričom práca bola hotová v podstate za deň.
Vráťme sa ešte k tvojim začiatkom v podnikaní. Akým výzvam si ako začínajúci podnikateľ v technologickom odvetví pri zakladaní StylersCloud čelil a ako si ich prekonal? Čo bolo pre teba pri rozbiehaní vlastného projektu najťažšie?
Jedna z našich najväčších výziev je predaj. Sme dvaja zakladatelia a ani jeden z nás nie je obchodník.
Nedávno sa ma môj GROWNi mentee opýtal, čo je pri rozbehu startupu najdôležitejšie a podľa mňa sú to 3 veci: schopnosť vytvoriť niečo skutočne užitočné, schopnosť predať to a schopnosť zlepšovať to. Čiže vyextrahovane poviem, že vývoj, predaj a reflektovanie spätnej väzby. Vývoj a zlepšovanie máme zmáknuté, chýba nám expertíza v predaji.
Nemám návod, ako prekonávať výzvy, ale môžem povedať, čo funguje mne.
Nehovorím teraz o tom, čo robím, keď sa niečo nedarí. To nie je výzva, to je normálny stav. Všetko najskôr nejde a s mnohými vecami ti vie pomôcť okolie, ak si buduješ zdravé vzťahy.
Hovorím teraz o chvíľach, keď je naozaj zle a prichádza panika. Vtedy sa snažím nemeniť moc smer a proste vydržať. Pokračovať a všímať si, čo sa vlastne okolo mňa deje a čo sa deje v mojom vnútri.
Niekedy zistím, že nie je iná cesta, než naplno makať ďalej, aj keď to nejde. Inokedy si uvedomím, že k sebe potrebujem byť láskavý a zvoľniť, alebo od niečoho aj úplne odísť. Od skúsenejších ľudí sa pokúšam zistiť najmä veci, ktoré si ani neuvedomujem, že neviem a rozšíriť si tak toolkit. Od okolia zisťujem, čo by som mohol robiť lepšie a sám to nevidím. Ale snáď najdôležitejšie je, aby som pri tom všetkom lepšie spoznával seba. Lebo akokoľvek to dopadne, život ide ďalej a čím lepšie sa poznám, tým väčšia je šanca, že to nabudúce zvládnem lepšie.
Ak chceš aj ty rozbehnúť svoj vlastný projekt a chceš zistiť, ako na to, v časti GROWNi projekty nájdeš odpovede na tvoje otázky.
Akú úlohu zohráva na tvojej ceste GROWNi? Čo ťa motivovalo stať sa GROWNi mentorom?
Potreboval som mentoring a hľadal som ho u ľudí, ktorí naše aktuálne výzvy pomerne nedávno prekonali.
Zistil som totiž, že nemá až taký zmysel zháňať za mentora ikonického podnikateľa, ktorý si zažil už všetko. Ten keď prekonával moje aktuálne výzvy, svet vyzeral inak a mne mnohé tie postupy fungovať nebudú.
Vďaka GROWNi mi došlo, že ak si niekto prechádza podobnou cestou, ako bola tá moja, tak aj keď nebudem vedieť poradiť, budem vedieť vypočuť, porozumieť a možno aj pomôcť nájsť správny ďalší krok. Ak teda niekto pocitovo šprintuje do kopca proti vetru v oblasti zmeny kariéry, rozbiehania startupu, alebo v prvých rokoch rodičovstva, kľudne sa ozvite.
Vystúpiť z komfortnej zóny je náročné, tak prečo o pomoc nepožiadať niekoho, kto ti s tým pomôže? Ak uvažuješ nad rozbehnutím kariéry či vytvorením vlastného projektu, poradia ti v tom mentori na GROWNi.
Aké sú tvoje budúce plány v StylersCloud?
Potrebujeme sa teraz čo najskôr dostať ku stabilnej zákazníckej základni v našom regióne a k prvým zákazníkom v západnej Európe. Znamená to dostať sa do povedomia firiem, ktoré robia webový vývoj a nájsť tam tie, ktoré nestíhajú, majú problém s rozširovaním tímu, alebo sa vyslovene trápia s ťažko udržateľným kódom.
Produktovo bude ďalší krok “accessibility”, čiže rozšíriť naše služby o sprístupňovanie webstránok a aplikácií ľuďom, ktorí majú rôzne druhy zdravotných obmedzení. To môže zahŕňať ľudí so zrakovým alebo sluchovým postihnutím, motorickými obmedzeniami, kognitívnymi alebo neurologickými poruchami, ako aj naše staršie generácie.
Keď sa toto všetko podarí, budeme hľadať ďalšiu pracovnú činnosť v IT, kde je veľký nesúlad medzi dopytom a ponukou spôsobený priepasťou v schopnostiach a skúsenostiach juniorov a seniorov, ktorú ale vieme premostiť technológiou.
Akú radu alebo posolstvo by si chcel odovzdať začínajúcim jednotlivcom, ktorí sa zaujímajú o vývoj webových stránok, najmä tým, ktorí sa môžu cítiť odradení kvôli nedostatku univerzitného IT vzdelania alebo skúseností? Na čo by sa mali pripraviť?
Nemám rád motivačné citáty, ale tak pred rokom som narazil na jeden, ktorý mi odvtedy viackrát pomohol: „You can’t fail if you don’t give up.“ Pridám k tomu niečo, čo mi hovorieval otec: „Niekedy je lepšie chrabro utiecť“.
Tieto citáty sú v konflikte a je to tak v poriadku, ak sami seba poznáte tak dobre, že viete, ktorý kedy použiť.
Celý rozhovor pripravila a zrealizovala Alena Smiešková (dobrovoľnícka prispievateľka na GROWNi) - ĎAKUJEME.